EÚ navrhuje pristúpiť k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody
Dátum: 06/11/2018Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnej registrácii (ďalej len „Lisabonská dohoda“), podpísaná v roku 1958, predstavuje multilaterálnu zmluvu, ktorá zaviedla takzvané označenia pôvodu výrobkov prostredníctvom jednotnej registrácie. Označenie pôvodu výrobkov znamená názov určitého miesta, oblasti alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine.[1] Lisabonská dohoda má 28 zmluvných strán a medzi krajiny, ktoré ju ratifikovali sa zaraďuje aj Slovensko alebo Česká republika[2].
V máji 2015 došlo k zmene a Lisabonská dohoda bola revidovaná Ženevským aktom Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnej registrácii (ďalej len „Ženevský akt“). Táto zmena mala za následok rozšírenie rozsahu ochrany výrobkov pod pôsobnosťou zmluvy. Ochrana výrobkov označeniami pôvodu sa zvýšila zavedením zemepisných označení. Pod týmto termínom sa rozumie názov určitého miesta, oblasti alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti alebo krajine.[3] Ďalšou zmenou, ktorú priniesol Ženevský akt bola možnosť pristúpenia nielen samotným štátom ale aj medzinárodným organizáciám.
Dňa 27.07.2018 Európska komisia vyjadrila odporúčanie v prospech toho, aby EÚ pristúpila k Ženevskému aktu. V tomto zmysle vydal parlament návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len „návrh nariadenia“). Jeho cieľom je vytvorenie právnej úpravy pre účinnú účasť EÚ v Lisabonskej únii Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO). Pokiaľ uvedený návrh nariadenia prejde a Európska únia sa stane zmluvnou stranou tohto aktu, prvá povinnosť EÚ bude predloženie zoznamu zemepisných označení z registrov EÚ pre zemepisné označenia na ochranu podľa Lisabonského systému.
Okrem spomenutej povinnosti prináša návrh nariadenia ďalšie nové zmeny. Ustanovenia v navrhovanom nariadení sa zaoberajú zavedením zodpovednosti Komisie za následné podávanie žiadostí o medzinárodný zápis zemepisného označenia, predkladanie žiadostí alebo zásady a podmienky používania zemepisných označení. Článok 5 rieši postup pri vznesení námietok namierených proti zemepisným označeniam tretej krajiny zapísaných v medzinárodnom registri. Okrem taxatívneho výpočtu dôvodov na podanie námietky, návrh nariadenia ustanovuje aktívnu legitimáciu pre orgány členského štátu alebo inej tretej krajiny, akými sú zmluvná strana pôvodu a fyzické a právnické osoby s oprávneným záujmom. Návrh nariadenia rieši aj problematiku poplatkov, a to v článku 11. Tento referuje k článku 7 Ženevského aktu a uvádza, že všetky poplatky budú znášať tie členské krajiny, z ktorých pochádza zemepisné označenie.
Osobnú pozornosť si vyžaduje článok 9, ktorý v troch odsekoch rieši vzťah zemepisných označení k ochranným známkam. Ustanovenie vyslovene vylučuje akúkoľvek možnosť, že by ochrana zemepisného označenia mala vplyv na platnosť predchádzajúcej ochrannej známky, ak bola táto zapísaná v dobrej viere. V ďalšom odseku návrh garantuje, že zapísané zemepisné označenie nebude chránené v EÚ ak by vzhľadom na dobré meno a povesť ochrannej známky a dĺžku jej používania, ochrana uvedeného zemepisného označenia na území Únie mohla viesť k zavádzaniu spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú identitu výrobku.[4] Z ustanovenia ďalej vyplýva, že ak by použitie ochrannej známky bolo v rozpore s ochranou zemepisného označenia za predpokladu, že neexistujú žiadne dôvody neplatnosti ochrannej známky a zároveň zápis ochrannej známky v dobrej viere predchádza zápisu zemepisného označenia, ochranná známka sa môže aj naďalej používať a obnovovať pre príslušný výrobok bez ohľadu na ochranu zemepisného označenia.
Junior Lawyer
[1] https://www.indprop.gov.sk/?ochrana-oznacenia-povodu-a-zemepisneho-oznacenia
[2] Zoznam zmluvných strán: Alžírsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Burkina Faso, Česká republika, Čierna Hora, Francúzsko, Gabon, Gruzínsko, Haiti, Irán, Izrael, KĽDR, Kongo, Kostarika, Kuba, Macedónsko, Maďarsko, Mexiko, Moldavsko, Nikaragua, Peru, Portugalsko, Slovensko, Srbsko, Taliansko, Togo, Tunisko
[3] https://www.indprop.gov.sk/?ochrana-oznacenia-povodu-a-zemepisneho-oznacenia
[4] Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach COM/2018/365
