Online trhoviská služieb na čo by mali slúžiť a na čo slúžia
Dátum: 26/09/2018Každý sa už stretol s e-bay-om alebo amazon-om, online miestom, kde si mohol kúpiť výrobky a tovary od rôznych obchodníkov, podnikateľov alebo obyčajných ľudí, ktorí ponúkajú vlastné výrobky alebo už nepotrebné veci.
Na druhej strane online trhoviská služieb sú málo známe. Trhoviská môžu mať rôzne zamerania. Poznáme trhoviská servisov so všeobecným zameraním (Fiverr) alebo môžu byť špecializované na určitú činnosť, napríklad pre vyhľadávanie ubytovania (Airbnb), určené pre umelcov (Etsy), hľadanie zamestnania (Gumtree) atď. Tieto trhoviská predstavujú online miesta, kde poskytovatelia ponúkajú svoje služby a objednávatelia si ich kupujú.
Každé trhovisko má svoje pravidlá použitia, podľa ktorých sú ich účastníci povinní resp. oprávnení postupovať. Vo všeobecnosti sa aj tu uplatňujú pravidlá regulujúce elektronický obchod s minimálnymi odchýlkami. Pravidlá použitia zvyčajne zahŕňajú požiadavky na predkladanie ponúk a objednávok, uzatváranie zmlúv, spôsoby vybavovania reklamácií a riešenia sporov, ale aj rôzne zákazy a obmedzenia. Typickým príkladom zákazov a obmedzení sú: zákaz nevhodného správania sa, spam, phising, pornografia, rôzne podvody a iné trestné činy, zákaz zneužívania a v neposlednom rade zákaz porušovania práv duševného vlastníctva.
Myšlienka trhoviska so službami, ktoré spája poskytovateľov a kupujúcich z rôznych miest, dokonca štátov, je nevyhnutnosťou dnešnej doby. Problém nastáva vtedy, ak právne predpisy jurisdikcií sú natoľko rozdielne, že poskytovateľom alebo kupujúcim spôsobuje aplikačné problémy. Do istej miery sú tieto rozpory riešené pravidlami trhoviska, avšak musia byť dostatočne spoľahlivé a vynútiteľné na to, aby boli rešpektované.
Závažným problémom spomínaných trhovísk je tzv. „grey market“, kde sa ponúkajú služby niekedy v rozpore so zákonom, inokedy v rozpore s dobrými mravmi. Často ide o nové služby, ktoré nie sú ešte dostatočne právne kvalifikované. Predstavujú ich služby, ktoré nie sú primárne protizákonné, pretože nie sú ešte známe, alebo sa nimi štáty zatiaľ nezaoberajú, ale už vykazujú znaky nemorálnosti. Nezriedka sú takéto služby hlavným pútačom najmä tých menej známych trhovísk. Často tak nájdete rôzne formy hraničných obchodov, ku ktorým sú ich účastníci motivovaní najmä vďaka relatívnej anonymite internetu. Príkladom sú určite ponuky na predaj facebookových stránok, u ktorých si nový majiteľ v skutočnosti kupuje základňu profilov a stránku využíva po zmene jej názvu na iné účely ako bola pôvodne určená bez upozornenia jej členov. Súčasne sa často objavujú ponuky na predaj „like-ov“ či ponuky služieb falošných prispievateľov do internetových fór tzv. „fake profile administrators“.
Riešenie situácie nie je jednoduché a revízia regulácie elektronického obchodu je nevyhnutná, nakoľko je zastaralá a zodpovedá stavu informatizácie a digitalizácie pred viac ako pätnástimi rokmi. Jedným z hlavných problémov, ktorý si vyžaduje prioritné riešenie je zosúladenie inštitútu „safe harbour“ podľa čl. 12-14 e-commerce smernice s realitou a rozsiahlou judikatúrou v tejto veci, ktorá nie je vždy jednotná a všeobecne použiteľná.
JUDr. Darina Parobeková, LL.M.
Associate
