Šanca na bližšie objasnenie využitia „framingu“ z Nemecka
Dátum: 24/08/2018Nemecká digitálna knižnica (DDB – Deutsche Digitale Bibliotheke) a Nemecká spoločnosť kolektívnej správy VG Bild Kunst viedli spor na vyššom krajinskom súde v Berlíne týkajúci sa porušovania práv duševného vlastníctva, konkrétne práv k vizuálnym dielam členov VG Bild kunst. Nemecká digitálna knižnica prevádzkovala webstránku na ktorej sa, podľa tvrdení jej zástupcov, malo nachádzať menej ako 1% diel vytvorených členmi VG Bild Kunst. Išlo o náhľady obrázkov v rozlíšení 800x600 pixelov, pričom plné verzie obrázkov mala Nemecká digitálna knižnica na externých serveroch, avšak bol k nim prístup cez hypertextové odkazy priamo z tejto domovskej webstránky bez akýchkoľvek ochranných opatrení a so súhlasom majiteľov práv.
Nemecká digitálna knižnica sa snažila od VG Bild Kunst získať licenciu na používanie diel jej členov. VG Bild Kunst však túto licenciu odmietla udeliť, keďže sa domnievala, že nebudú zabezpečené primerané technické ochranné opatrenia z dôvodov uvedených vyššie a podmienili udelenie licencie zabezpečením technických ochranných opatrení proti „framingu“.
Súd konštatoval, že takéto podmienenie na ochranu pred „framingom“ nemá právny základ a nemožno ho chápať ani ako primeranú podmienku, ktorú si môžu pri udeľovaní licencie spoločnosti kolektívnej správy v Nemecku klásť. Súd sa stotožnil s argumentáciou Nemeckej digitálnej knižnice a rozhodol, že „framing“ náhľadových obrázkov z domovskej webovej stránky Nemeckej digitálnej knižnice nebude zakladať pojem ,,verejný prenos“.
Vyšší krajinský súd v Berlíne skúmal predošlé rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie pri objasňovaní pojmu ,,verejný prenos“. Podľa Súdneho dvora pojem ,,verejný prenos“ zahŕňa dve kumulatívne kritériá, konkrétne akt komunikácie o diele a oznamovanie tejto práce verejnosti. Zameriavajúc sa na kritérium ,,verejnosti“ súd pripomenul, že práca musí byť oznámená pomocou osobitných technických prostriedkov odlišných od tých, ktoré boli predtým použité, alebo v opačnom prípade pre ,,novú verejnosť“, čo znamená verejnosť, ktorá ešte nebola zohľadnená držiteľom autorských práv v čase, keď povolil počiatočné oznámenie o svojej práci verejnosti.
Pri pohľade na daný prípad súd zistil, že tak verejný prenos na „externých webových stránkach“, ako aj na domovskej webovej stránke Nemeckej digitálnej knižnice, sa uskutočnil na internete a používal teda rovnaké technické prostriedky. Následne sa akýkoľvek „framing“ na webových stránkach Nemeckej digitálnej knižnice môže považovať za verejný prenos, ak sa práca oznámi „novej verejnosti“.
Súd odmietol v danej veci deklarovať ,,novú verejnosť“. Všetky uvedené obrázky boli (bez rozdielu) k dispozícii všetkým používateľom internetu bez technických obmedzení a so súhlasom držiteľov autorských práv na externých webových stránkach. Takže podľa súdu držitelia autorských práv zohľadnili všetkých užívateľov internetu pri povoľovaní počiatočnej komunikácie svojich diel verejnosti. Výsledkom je, že akékoľvek prepojenie alebo „framing“ týchto obrázkov sa musí považovať za irelevantný z hľadiska autorských práv. Takéto opatrenia by nedosiahli „novú verejnosť“, a preto by nevyžadovali udelenie licencie.
Bc. František Pažitný
Paralegal
Zdroje:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001L0029&from=SK
http://www.urheberrecht.org/news/6085
http://ipkitten.blogspot.com/2018/08/berlin-court-framing-of-copyright.html
