Spravodlivé zdaňovanie digitálnej ekonómie
Dátum: 18/12/2018Ekonomické aktivity sa výrazne presúvajú resp. vytvárajú v digitálnom prostredí, zatiaľ čo národná legislatíva ohľadne daňových a odvodových pravidiel bola vytvorená a primárne nastavená v reálnom svete. Spomínaný vznik digitálneho trhu spôsobil nielen migráciu veľkých digitálnych hráčov po štátoch Európskej únie s najvýhodnejšími daňovými predpismi, ale aj prvotné pokusy o riešenie problému na národných úrovniach, ako aj riešenia na úrovni Európskej únie v podobe „Mini one-stop-shop (MOSS Scheme)“ a iné. Faktom však je, že uplatnením rôznych praktík, ako je deklarovanie podhodnotenej ceny alebo nižšie daňové zaťaženie digitálnych poskytovateľov vytvára nerovnováhu medzi hospodárskymi subjektami a zároveň veľké finančné diery v rozpočtoch viacerých členských štátov na úkor iných členských štátov. Európsky parlament zverejnil štatistiku, ktorá poukazuje na túto nerovnováhu. Digitálny subjekt je zaťažený približne sadzbou 9.5%, pričom tradičný subjekt až sadzbou na úrovni približne 23.2 %.[1]
Na druhej strane je podľa nás potrebné poukázať, že digitálne služby a predaj digitálnych tovarov potrebovali, ako niečo úplne nové a čeliace nedôvere a nevedomosti predovšetkým spotrebiteľov, určité zvýhodnenie pre svoj vzostup. Pokiaľ by digitálne služby a tovary okrem ťažkostí spojených s neznalosťou a nedôverou boli zaťažené aj tradičným daňovým zaťažením, je pravdepodobné, že by tento aspekt trhovej ekonomiky zaznamenal pomalší nástup prípadne stagnáciu.
Keďže v dnešnej dobe už málokomu príde nákup na internete ako niečo nové, nastal čas aby sa aj digitálna ekonómia a s ňou spojené zdaňovanie prispôsobilo podmienkam a preto Komisia navrhla dočasné a následne trvalé zdaňovacie metódy. V prvom kroku je podľa Komisie potrebné zaviesť dočasné riešenie vo forme „Digital service tax on revenues from certain digital services“, ktoré je namierené na tie príjmy, ktoré nie sú momentálne zdanené. Riešenie sa bude vzťahovať na subjekty s vopred určeným zameraním svojich aktivít a zároveň ich celosvetový ročný obrat presiahne 750 miliónov Eur a celoúnijný ročný obrat presiahne 50 miliónov Eur. Hrubý obrat z uvedených služieb bude zdanený vo výške 3%. V druhom kroku Komisia navrhuje zaviesť „Corporate taxation of a significant digital presence“. Účelom tejto metódy bude určiť či spoločnosť má „significant digital presence“ aj keď sa fyzicky nenachádza na území Európskej únie. Ukazovateľmi na určenie tohto statusu by mali byť (i) ročný obrat presahujúci 7 miliónov Eur; (ii) viac ako 100.000 užívateľov (klientov) v členskom štáte; (iii) viacej ako 3.000 B2B zmlúv na digitálne služby. Použitím tejto metódy sa určí podiel spoločnosti na trhu v danom členskom štáte, ktorý bude zdanený rovnakou sadzbou ako klasický platiteľ dane.
Dňa 3. decembra 2018 ECON predložil svoju správu k uvedenému návrhu, v ktorom okrem iného navrhol zníženie niektorých finančných prahov. Zaujímavosťou je tzv. „sunset clause“, ktoré by spôsobilo zánik povinnosti daňovníka podávať v každej krajine daňové priznanie (country-to-country report), v prípade využitia celkového, primárne medzinárodného riešenia ako je „significant digital presence“, CCTB, CCCTB alebo riešenie predložené OECD a iné.
Viaceré otázky bude potrebné ešte doriešiť, ale veríme, že masívnym a rýchlym presunom ekonomiky z offline do online prostredia, je potrebné sa primerane rýchlo a rázne venovať.
JUDr. Darina Parobeková, L.L.M
Associate
[1]http://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_ATA%282018%29630327
